Nedávno bola reč o EMOR, nádejnej slovenskej kapele, ktorá okrem toho, že po dlhom čase prináša na slovenskú scénu vietor sviežich a aktuálnych svetových inšpirácii, snaží sa najmä o akési prekročenie tradičnej predstavy o hudobnej kapele a svoju tvorbu poníma konceptuálne – súčasťou jej tvorivej prezentácie je aj dôraz na vizuálne a grafické umenie. Bohužiaľ, oproti nadpriemernej hudbe príliš slabé a banálne.

Teraz tu je niečo ešte lepšie. Dvojica, primárne zameraná na vizuálne umenie, absolventi VŠVU Nenad Brankovič a Michal Tornyai, sa rozhodli pre „prekročenie“ do hudobnej sféry. Z jednoskladbového soundtracku k diplomovej práci prvého menovaného, nazvaného „Dark Spaces“, sa vyvinul regulérny ambient noise projekt, ktorý v súčasnosti vydáva svoje debutové EP.

Bolo by príliš odvážne označiť „Atra Dies“ za revolúciu na poli štýlu ambient. Hneď z niekoľkých dôvodov sa v ňom po niekoľkých posluchoch dá identifikovať debutová nahrávka. Skladby pracujú s odkazom, ktorého kód nie je vôbec zložité rozlúštiť a viac než objavný a dychberúci zážitok môže byť hudba slovenského projektu skromným a introdukčným vyhlásením o existencii. Až v kombinácii s grafickou a vizuálnou tvorbou je METROM a YSPOTUA kompletný unikát. Jedná sa teda o pravý opak EMOR, u ktorých oči ťahajú za kratší koniec, uši za dlhší. Kým by sa chlapci z Oravy mohli na vizuálne umenie v kľude vykašľať a nikdy by pravdepodobne nikomu nechýbalo, chlapci z Bratislavy majú v oboch smeroch plnú legitimitu. Aj z logického dôvodu, že hudobne sa jedná o ich debut, ťahajú za dlhší koniec predsa len oči. 

Aby bolo jasné, „Atra Dies“ je ambientným dielom, aké na Slovensku pravdepodobne ešte nevyšlo. Napriek „použitým“ zvukom v ňom ľahko rozpoznať neuspokojenie sa s obyčajným, snahu o originalitu a najmä vizuálnou fantáziou poháňaný talent pre hľadanie podpovrchových aranží a spojov. Vyplniť zvukový nosič jedným, dvomi plošnými minimalistickými hlukmi a potom akože cielene pridávať kompozičné highlighty by vedel pravdepodobne každý. U Brankoviča s Tornyaiom našťastie neabsentuje talent premýšľať, či možno len intuitívne tvoriť, aby bol výsledok trochu viac. Za najlepšiu súčasť ich hudby považujem militaristické občasrytmy. Tie napríklad zo skladby „Aurata“ robia absolútny vrchol krátkeho albumu.

„Povinnou“ súčasťou zážitku je samozrejme zoznámenie sa s vizuálnym umení dvojice. Najmä z Brankovičovej tvorby sála temnota, ktorá si pýta pochybnosti a úvahy o banalite, či prvoplánovosti, no nech sa snažím, ako viem, neviem ich tam nájsť. Pod umeleckým menom TrueToluen vytváva kompozície, ktoré doslova šokujú. Spájajú hravosť a fantáziu, ktorá dopĺňa temno a chorobnosť obrazov, až máte pocit, že žiaden z pochmúrnych negativistických umelcov by nevytvoril nič také živé, pulzujúce a apelujúce a pochopiteľne žiaden z tých ostatných čosi tak zvrátené. Tornyaiova tvorba by sa dala označiť za presný opak - skôr než o finálnej atmosfére a obsahu možno hovoriť o zaujímavom využití formy a techniky. Je zaujímavé, ako sa hudobná stránka ich spoločného projektu pocitovo približuje skôr Brankovičovým grafikám - nakoniec, „jeho“ METROM má naozaj oproti Tornyaiovej YSPOTUA na fiktívnom split EP prevahu. Vďaka úzkej spojitosti s hudobnou, potažmo metalovou scénou mi pri hodnotení tvorby dvojice behajú po rozume Trine a Kim. Brankovič a Tornyai v tomto smere zatiaľ nie sú takí „hotoví“ ako slávna nórska dvojica. Najmä prvý menovaný ale už zopár prvotriednych a „svetových“ výtvorov vo svojom portfóliu má. Tento, tento alebo tento.

Dvojicu METROM & [YSPOTUA] nájdete v súčasnosti na pódiách viacerých tématických akcii. Autor tejto recenzie s nimi naživo ešte nemal tú česť. Hudba EP „Atra Dies“ je však jednoznačná pozvánka vidieť Brankoviča s Tornyaiom naživo. Ak nie, jednoznačne je to aspoň radostný dôkaz, že sa na Slovensku čosi deje a po dlhom čase je konečne čo sledovať a očakávať.